RunAway256

        
Ako každý deň, aj dnes som prišiel domov z toho mesta, ktoré je plné násilia a tých debilov, čo sa hrajú na veľkých! Už ma to tam prestáva baviť. Vôbec neviem, čo som dnes robil. Už ani neviem, ako vyzerajú normálny ľudia. Zabuchol som dverami, a vo svojej izbe som videl, ako svieti monitor toho hlúpeho počítača a započul som hrať temné tony nejakej pesničky, ktorú som stiahol kdesi na nete. Nechápem, ako môže hrať stále dookola. Za oknami vidím tisícky hviezd, ktoré sa na mňa dívajú, a niečo sa mi snažia vyčítať?!?! Ale čo?! Som blázon. Som posadnutý vlastnou túžbou odísť z toho skorumpovaného sveta. Pesnička začala hrať odznova. Asi som sa zasekol niekde v časopriestore, odkiaľ sa už nedá vrátiť. Temné myšlienky týrajú moju dušu, a ja chcem ísť... Zaspávam... V noci som sa zobudil na hádanie sa susedov. Bol som taký zničený, že som sa nedokázal pozrieť sa ani na tie blbé hodiny!!! Dívam sa von oknom, a vidím tam hmlu, ktorá aspoň na chvíľu zakrýva tento nezmyselný svet... Ale čo sa to deje?! V tej hmle niekdo stojí, a díva sa na mňa. Nie!! To nie je možné. Zrazu sa to ocitlo vedľa mňa. Asi by som mal prestať snívať a konečne si uvedomiť, že to je blbosť.
- Prišil tvoj čas! Povedal mi nejaký hlas, ktorý zaznel blízko mňa!
- Čas? Ale aký čas?!?! Pýtal som sa temnoty okolo mňa.
- Poď za mnou, a ja Ťa vezmem do sveta, kde neexistuje bolesť, týranie, drogy a tie kraviny, ktorým sa teraz oddáva čoraz viac ľudí, aby zapadli do tohto pojebaného sveta!
- Ja som debil, rozprávam sa sám zo sebou. Kebyže sú tie steny živé, isto by sa na mne smiali. Ale čo by dokázali povedať o mojom živote? Aký vlastne je?!?!
V izbe som videl nejaké malé svetlo. Chcel som ísť za ním, ale nemohol som sa hýbať... Moje telo bolo už nevládne, moja duša už nemala odvahu pozrieť sa pravde do očí... Zrazu som sa ocitil kdesi tam hore. Díval som sa na svoje mrtve telo... Ležal som tam tak nevládne... Nikomu nebudem chýbať, veď tento svet nechce dobrých ľudí, čo dokážu milovať, ale chce tých, čo dokážu robiť iba zle... Zbohom krutý svet... Vydávam sa na cestovanie časom, možno sa dostanem niekde tam, kde si ľudia dokážu pomáhať, a nie sa pre skurvené peniaze zabíjať!!! Navždy zostanem ako tien v tomto svete... nikdy si tu miesto nenájdem... Načo vlastne žiť? Nato, aby mi nejaký kretén, čo si neváži žívot nadával?! Radšej sa premenín na čierneho havrana, a navždy sa odtiaľto stratím do večných lovísk, kde začnem znova dúfať...